Údolie Bohinj v Slovinsku – krása Julských Álp s deťmi

Do Chorvátska k moru chodí v lete tri štvrtina Európy, ale Slovinsko je stále oveľa menej navštevované a objavené. Slovinsko je podobne ako Slovensko krajina jazier a hôr a najväčšou pýchou sú určite Julské Alpy. Je to nádherné pohorie, ktoré je súčasťou Triglavského národného parku s priemernou výškou kopcov 2000mnm, kde nie je núdza o vysoké skalnaté štíty, horské sedlá, plesá, výstupy s reťazami a oceľou, pastierske a turistické domčeky a chaty, a prenádherné výhľady. Môže to znieť náročne ak máte deti so sebou, ale v skutočnosti je to skvelé miesto na horskú dovolenku s deťmi.

Údolie jazera Bohinj poznajú asi viacerí, a my sme sa sem tiež vrátili už druhý krát, a stále sme neprešli všetko, čo sa dá v tejto oblasti s deťmi robiť a vidieť. Jazero je nádherné, čisté a extrémne hlboké, hoci je dostatočne teplé na kúpanie (horské kúpanie samozrejme, more to nie je 😉 ).

K jazeru sa dá chodiť na bicykli nádhernou cyklotrasou z Bohinjskej Bistrice. Bola to naša najobľúbenejšia štartovacia časť dňa. Naspäť si môžete spraviť okruh okolo pohoria Rudnica. Je tam krásna cyklotrasa, ale od dediny Srendja Vas v Bohinju už treba ísť po ceste. Ľudia sú ale zvyknutí a dá sa bez problémov prejsť na bicykloch s vozíkom i cyklosedačkou. Zjazd do Bitnje si naozaj nenechajte ujsť 😉

Okrem jazera Bohinj je táto oblasť Julspých Álp známa vodopádmi. Vpravo vodopád, vľavo vodopád, včera vodopád, dnes vodopád, zajtra vodopád, len ja som lietadlo…. Keď už máte v Bohinji bicykle a chcete zomrieť, ale aspoň zomrieť eko-bio, tak si môžete robiť výlety k vodopádom na bicykloch. Asi najkrajší a najľahšie dostupný je vodopád Savica (prístup z dediny Ukanc) s nádhernými vyhliadkami. Ďalšie vodopády sú Mostnica (prístup z dediny Stara Fužina) a Ribnica (z dediny Srednja Vas). Ku všetkým vodopádom sa dá dostať aj pešo, ale to je na celý deň k jednému vodopádu. Ale krásne, aspoň za mňa môžem povedať, že peší chodník aj bike cesta k Mostnici sú krásne s nádhernými výhľadmi. K Savici sme šli na bikoch, je to však veľmi navštevované miesto a tak je po ceste veľmi veľa áut a autobusov. Nezabudnite, že ste v národnom parku a do dolín vodopádov sú platené vstupy, rampy s poplatkom pre autá, alebo platené parkovné.

… keď chcem teraz nahodiť nejaké fotky z vodopádov zisťujem, že žiaden vodopád vlastne nemám :D, prvý rok sme mali iba také čúrky, ako prameň v Karpatoch, a druhý rok sme sa na vodopády vykašľali 😀 ….

Asi úplne každý chce ísť aspoň raz v živote na lanovku. Ak je to vaše “tenkrát poprvé”, tak nech je to istotne lanovka na Vogel ( 1535 m n. m. ). Prevýšenie 1200m na malom pôdoryse dá zabrať ušným bubienkom ;). Nádherné výhľady ako z katalógu, ak ste tí narodení pod Šťastnou hviezdou a neprší, sú servírované ako “kostka v skluzu” v hoteli Ritz. Samozrejme “západniarske” srdiečko, v ktorom si môžete na fotke zvečniť najvyšší kopec Julských Álp Triglav, nesmie chýbať v spomienkovom foto-darčeku pre babku. Ak si chcete trochu poturistikovať, môžete ísť ďalej smerom na Orlovu glavu ( 1682 m n. m., sem sa môžete znova vyviezť lanovkou ) a ďalej smerom na Šiju ( 1880 m n. m. ). Terén nie je náročný a keď máte dostatok motivačných prostriedkov pre deti, aj výhľady si vychutnáte ;).

Ak neplánujete bývať v kempe Zlatorog, ktorý je hneď pod nástupnou stanicou lanovky, tak odporúčam využiť lokálny autobus zadarmo. Info kde a kedy chodia tieto autobusy nájdete na tabuliach na zastávok alebo v infocentrách. My sme si to veľmi užili, cesta je krásna, (a z tejto strany jazera úzka, keď chcete ísť na bicykloch, dávajte si pozor, nie je tu cyklotrasa, iba turistický chodník), a navyše ušetríte na parkovné a nervy.

Ak ale máte radšej menej frekventované nádherné vyhliadkové miesta, dám vám jeden super typ – Planina Blato, Planina pri jezeru a Planina Vogar. Všetky tri sa nachádzajú na opačnej strane jazera, oproti Vogelu, a ponúkajú úžasné miesta pre turistiku a vyhliadky. My sme tam ešte neboli, lebo som nenašla dostatok odvahy dostať sa na začiatočné miesto Planina Blato s našim veľkým autom, ale ak pôjdeme ešte raz do Bohinji, tak to určite nevynecháme. Stojí to skutočne za to! Nájdete tam horské plesá, náhorné plošiny, horské chaty, málo ľudí, veľa paraglajdistov, platený vjazd do doliny, tisíc a jednu zákrutu, romantické vyhliadky a srdiečkové lavičky.

Celkovo sú náhorné plošiny, alebo ako ich Slovinci volajú “Planiny” v Bohinji jedny z naj naj čo môžete navštíviť. Najkrajšia je asi Planina Uskovnica, aj keď z tej strany údolia, prístupné od Srednej Vsi v Bohinji, je množstvo ďalších planín: Praprotnica, Zajamniki, na Šeh, na Pečeh a podobne. Sú tam nádherné výhľady, trávnaté náhorné pastviny, chaty, energetické špirály. Magické miesto skutočne.

Ak už toto všetko v Bohinji pobeháte, čo vážne pochybujem z dôvodu, ktorý vám tajne prezradím na konci, tak môžete ešte vybehnúť na Pokljuku (Rudno Polje a Goreljek) . Keď sme tam boli my, tak sa hustá hmla prevaľovala pomedzi stromy, hustý zelený svieži mach a úzke hnedé chodníčky. Totálne Nórsko. Kto zažil severné Nórsko, vie. Pre nás to bol taký zážitok, že sme len sedeli prikovaní v sedadlách auta, s očami naširoko ako Maradona keď dal gól, a nechali sa unášať Genius loci.

Potom si ešte môžete prejsť kaňon Vintgar pri Blede. Krásne miesto, ale veľmi komerčné, takže tam môžete stretnúť viac ľudí ako v Louvru. My sme si tu ale spravili krásny okruh okolo kopca Hom. Uzučký chodníček, hovorí sa tomu “singel”, z prednej strany doliny Bledu je prenádherný. Otvorený, vzdušný, výhľadový a bez jediného človeka. Už len za túto časť výletu sa tam oplatí ísť.

Samozrejme podobné komercionalizované miesta oddychu nájdete v dedinke Bled, na hrade, okolo jazera Bled a blízkom okolí. Ak sa tu nachádzate, určite nevynechajte vyhliadky Ojstrica a na kopci nad jazerom, kam vedie hore lanovka. Avšak my sme chytili civilizačný šok už len pri vjazde do Bledu cestou do Bohinjskej Bistrice, kedy som sa takmer rozplakala od zúfalstva, keď som videla tie tisíce a tisíce ľudí a áut, v “horách”, kde som si myslela, že budeme “sami”. Už druhý krát som bola otrlejšia, a už ma to tam neprekvapilo, ale toto miesto rozhodne nie je pre nás. Máme radi drsnú samotu hôr. Preto sme sa po Bohinji presunuli na iné miesto Julských Álp – prekvapenie v ďalšom článku 😉

A na záver vám dám sľubované tajomstvo ohľadne vyčerpania atrakcií v Bohinji. Julské Alpy sú veľmi vysoké hory a v nich neustále poobede prší. Sú dni, kedy prší aj doobeda, ale jedným slovom – “chčije a chčije” ;). Takže si nezabudnite pršiplášte, goráčky a počas nášho prvého výletu do Bohinji sa nám zišli aj teplé vesty, keďže teplota po dvoch dňoch prietrží mračien klesla pod 10 stupňov ;). Áno, varenie v stane s dvoma malými deťmi, pritom jedným 3/4 ročným, ktorému nevysvetlíte, že varič sa nesmie chytať, má svoje čaro. Po dvoch dňoch nonstop lejaku, kedy je všetko už vážne vlhké ak nie mokré, a každá návšteva záchodov znamená liter vody dnu a na sebe, to už prestáva aj to čaro 😀

A aby som nezabudla, z Bohinji môžete odísť vo veľkom štýle! Z Bohinjskej Bistrice ide autovlak do Mostu na Soči. Je to jeden z najväčších zážitkov a skutočne nepreháňam! Vlak ide asi 3/4 hodinu, vy sedíte v aute, na vlaku je iba 14 áut, lokomotíva a idete. Trmácate sa, a nie pomaly. V tom prvom tuneli pod kopcom Kobla, ktorý mohol mať tak 10km, sme sa miestami tak nakláňali a triaslo sa celé auto v silných trhaných mykoch, že sme sa už aj trochu pomodlili. Skoro sme sa zadusili a uvarili vo vzduchu v aute s teplotou cez 40 stupňov a vlhkosťou 90%. Otvoriť okná by nám aj tak nepomohlo, vzduch v tuneli je rovnaký, jediné riešenie bolo zapnúť sem tam klímu. Blikanie svetiel áut za nami (boli sme prví) nám signalizovali, že klíma fičí aj tam. Inak, ísť tak dlho v tuneli, úplne ale úplne po tme, má svoje brutálne čaro ;). Autovlak potom vyjde z tunela v dedine Podbrdo a odtiaľ idete ďalších 22km už na “vzduchu”. Nádherná cesta!!! Zákruty, tunelíky, mosty, rieky, hory, stromy lesy, domčeky na samotách. Úžasná trasa, ktorú stopercentne odporúčam neminúť.

PS: ubytovanie sme mali v kempe Danica. V infocentre v kempe sa dozviete všetko, čo potrebujete, kedy a odkiaľ chodia autobusy, autovlak, kde sú potraviny, kde je čo a ako sa tam dostať.

Ani v kempe Danica ani Zlatorog sa nedajú spraviť online rezervácie. Kto prvý príde, ten prv melie. Dokonca, keď sme tu boli prvý krát, a naivne sme si mysleli, že sa dostaneme do Zlatorogu aj poobede, čo sa samozrejme nestalo, tak by som povedala, že “väčší pes….”. Ak chcete bývať v Zlatorogu, je potrebné tam prísť pred deviatou / desiatou ráno. Zvyčajne sa uvoľní pár miest. Ale inak bez šance. Nám sa vtedy poradilo nájsť posledné miesta v Danici a tento kemp sme zvolili aj druhý krát, pretože nám pri našich bike a auto výletoch viac vyhovoval logisticky. Na ceste do Zlatorogu sa niekedy robia neskutočné zápchy aj na pol hodinu.

Prajem krásne výlety v Bohinji a dobré počasie. Snáď sa tam niekedy opäť stretneme 😉

Dana

Všetky výlety a spomínané miesta, dediny, výhliadky a vodopády nájdete (cez lupu) na mapy.cz a ľahko si naplánujete všetky trasy, kilometre i prevýšenie.

Sledujte outdoormamácke novinky:

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *