Potulky s drobcom po ISLANDE

Pre Outdoormamas.sk spísala: Ala JR

Túlať sa po Islande s malým dieťaťom? Áno – ide to – a dokonca si to všetci užijete ☺

Na Islande sme strávili 15 dní v druhej polovici septembra 2019, oslávili 16-ty mesiačik života našej dcéry a užili si to. Nehovorím, že nebolo „bébé“ na varený zemiak – tak ako u nás doma v kuchyni – alebo na špenát, ale bolo aj „wauuu“ a „ťoťo“ ☺ na nádherné a najsilnejšie vodopády Európy Dettifoss atď. Poďme však od začiatku…

Priznávam, že nápad ísť na túto dovolenku bol môj (tak ako na väčšinu :D), čiže som si ju aj sama pripravovala a organizovala – samozrejme za podpory môjho muža. A keď si niečo organizujete sami – ste si vlastným pánom času, programu a aj finančných výdavkov. Odhadom nás Island po vlastnej osi vyšiel o polovicu lacnejšie ako cez cestovnú kanceláriu, nehovoriac o slobode, ktorú inak nedosiahnete. 

Obaja aj s mužom sme relatívne scestovaní – niektoré naše cesty možno označiť skôr za expedície ako dovolenky (najmä v Južnej Amerike), ale po narodení našej dcérky dostalo naše cestovanie ďalší a úžasný rozmer – JU.

Celkovo platí, keď ste v pohode vy, je v pohode aj váš drobček, a je úplne jedno, kde ste – doma v obývačke, vonku na ihrisku, v kráteri sopky. A každý nový podnet, nové prostredie, noví ľudia dieťa rozvíja a posúva ďalej, a nielen dieťa ☺

Samozrejme, v prvom rade treba mať však na pamäti bezpečnosť – úplne všetkých. Okrem iného netreba zabudnúť mať so sebou vybavenú lekárničku, dostatočné a pravdivé informácie o miestach, kam idete, vhodne zvolené cestovné poistenie a „zdravý sedliacky“ rozum. My sme využili aj možnosť registrovať sa pred cestou do zahraničia na stránke ministerstva zahraničných vecí  – keď vybuchne sopka, tak snáď vám o tom pošlú aspoň SMS 😉 (zatiaľ sme ich služby nepotrebovali…)

Počas 15 septembrových dní sme prešli celý Island okrem východného pobrežia – ktoré bolo cestovateľmi, ale aj domácimi, označované ako značne drsné na cestovanie, menej osídlené v prípade núdze a je tam relatívne málo tzv. hotspotov na obdivovanie.

Vitajte na Islande

LETENKY som hľadala už 4-5 mesiacov pred plánovanou cestou a modlila sa, aby sme na dovolenku neochoreli. Vzhľadom na pohodlie najdôležitejšieho cestovateľa – nášho drobca – hľadala som priame lety, bez prestupov a v rámci normálneho dňa – žiaden extrém ranného vstávania ani nočných letov. Takže jednoznačná voľba bola kúpa leteniek cez Wizz Air z Viedne – 4,5 hodinky letu a ste na Islande (samozrejme, za normálneho počasia). Nie je to najlacnejšia varianta, ale určite najpohodlnejšia. Letenky kupujem zväčša priamo u leteckej spoločnosti, aby na mne nezarábali sprostredkovatelia.

Akú letenku si vyberiete – či s 20kg alebo 32kg batožinou alebo inú, je len na vás. My, keďže sme brali malej aj značné množstvo osvedčenej detskej stravy v tzv. „vytláčatkách“ (nerozbitné a takmer nezničiteľné) – ovocie, ovsené kašičky s ovocím, mäsovo-zeleninové príkrmy aj baby mlieko – zvolili sme najväčšiu batožinu a k nej už letecká spoločnosť automaticky pridala všetky benefity. Smola bola len tá, že táto spoločnosť umožňovala zobrať si pre dieťa bezplatne len 1 väčšiu vec – a to konkrétne skladateľný kočík (niektoré spoločnosti umožňujú vziať si 2 veľké veci, a môžete si aj vybrať aké – kočík/postieľku/autosedačku…). Každá spoločnosť má svoje pravidlá a podmienky, takže si ich pred letom treba pozrieť.

Výhoda cestovania s drobcom do 2 rokov je aj tá, že neplatíte pre neho letenku, ale len infant príplatok – v našom prípade to bolo iba 35Eur – avšak musíte mať svojho krpčeka celý let na vašich kolenách, nemá vlastné sedadlo (fakt je aj to, že pri „low cost“ letenkách, môže byť infant príplatok vyšší ako cena normálnej letenky – Island ale nie je tento prípad). Keďže vám dieťa sedí celý let na kolenách, musíte sa pripraviť aj na to, že možno ho budete musieť počas celého letu zabávať – ak vám nezaspí. A navyše, v lietadle sú viaceré sedadlá, kde si s „infantom“ na kolenách nemôžete sadnúť. Každopádne odporúčam, ak sa dá, vybrať si sedadlo pri uličke – ľahko kedykoľvek vybehnete do uličky a máte aj viac miesta pre neho. Avšak stále treba dávať pozor, keďže lietadlo je naozaj úzky priestor a vozíky s občerstvením, ale aj niektorí pasažieri, sa do uličky sotva zmestia, keď idú okolo vás.

UBYTOVANIE sme si rozdelili na 2 hlavné časti (aby sme tu hŕbu vecí nemuseli stále baliť a vybaľovať)  – sever ostrova a juhozápad ostrova – odtiaľ sme podnikali naše výlety do bližšieho aj vzdialenejšieho okolia. Pre nás bolo dôležité mať ubytovanie s vlastnou kuchyňou a zvlášť izbou, kde by sa mohla naša dcéra v kľude vyspať a my sme nemuseli držať „bobríka mlčania“ – čiže kuchyňa, kúpeľňa a aspoň 2 izby. A mali sme aj požiadavku na detskú postieľku. Ubytovanie sme našli cez Airbnb.

Na severe Islandu sme bývali v meste Akureyri 3 noci a na juhozápade Islandu v meste Mosfellsbær 10 nocí. Každému vyhovuje však niečo iné, tak treba pohľadať. Po prílete sme prvú noc poriešili ubytovaním v Base hoteli Keflavík cez portál booking.com, nakoľko cesta do mesta Akureyri mala trvať 5,5 hodiny a potrebovali sme nabrať silu. Hotel bol 5 min jazdy autom od letiska. Cez rovnaký portál sme si našli ubytovanie na 1 noc pri pláži Reynisfjara – Guesthouse Reynir, aby sme dlhú cestu k lagúne Jökulsárlón zvládli v pohode a patrične si Island vychutnali. So všetkým ubytovaním sme boli spokojní, natrafili sme naozaj na veľmi milých a ústretových ľudí.

Islandská krajina

POŽIČANIE AUTA na Islande rozhodne nie je lacnou záležitosťou. Je potrebné si premyslieť, kam budete chcieť ísť sa pozrieť a podľa toho zvoliť typ auta. My sme si chceli pozrieť celý Island – vrátane vnútrozemia, kde o asfaltových cestách nie je „ani chýru, ani slychu“, niekedy je potrebné prebrodiť nejakú riečku – tzv. F-roads – takže sme išli do 4×4 SUV s plným poistením. Plné poistenie je vzhľadom na počasie a prírodné podmienky na Islande viac ako vhodné, avšak navýši cenu. (Mimochodom, vo vnútrozemí Islandu NASA testovala vozidlá na Mars. – Ktovie prečo? 😉

Do auta bola potrebná, samozrejme, aj autosedačka pre malú – treba si skontrolovať, aby vám dali správnu veľkosť a či ju chcete mať v smere, alebo protismere jazdy. Je dosť možné, že si ju budete montovať do auta sami, tak ako my, čím sa požičovne právne chránia v prípade nehody. Čiže auto bolo najdrahšou položkou dovolenky. Je pravdou, že sme si mohli rovnaké auto požičať aj za nižšiu cenu, avšak treba si skontrolovať recenzie požičovní áut – nanešťastie, niektoré požičovne nalákajú ľudí nízkymi cenami, avšak majú autá v zlom technickom stave, staré, prípadne im prenajmú úplne iné auto z inej skupiny – napr nie 4×4 – a zistíte to až pri preberaní vozidla, alebo horšie – až keď vás zastavia policajti na ceste, kde môžu ísť len 4×4 a nasolia vám pokutu. Treba  si tiež pozorne čítať podmienky zapožičania, či vyžadujú pri preberaní auta debetnú alebo kreditnú kartu (zväčša je to kreditná ☺). Cena auta sa dá znížiť aj skorou rezerváciou, čím neskôr auto rezervujete, tým sú vyššie ceny.

My sme si napokon zo značného množstva požičovní áut vybrali LOTUS car rental a boli sme spokojní. 

ŠOFÉROVANIE na Islande je naozaj veľmi zábavné. Záleží, v ktorom období Island navštívite, ale mimo leta sú cesty naozaj prázdne, obzvlášť na severe.

Farma na severe Islandu

Rátajte s tým, že na Islande sú užšie cesty a nižšie max. rýchlosti ako u nás, pričom pokuty za porušenie sú vyššie. Pokiaľ je auto naštartované, musíte byť pripútaní a malý turista v autosedačke. Na Islande je jedna hlavná veľká cesta označená číslom 1, ktorá obkresľuje okruh okolo celého ostrova. Je to najkvalitnejšia asfaltová cesta – max. rýchlosť 90 km/h. Cesty označené dvomi číslami – napr. 32 – sú vedľajšie cesty – ale mali by byť v relatívne dobrom stave a vo väčšine prípadov asfaltové – max. rýchlosť 90km/h. Cesty označené tromi ciframi – napr. cesta č. 221 – sú cesty, na ktorých môžete očakávať nespevnený povrch, jamy, veľké kamene a výmole. Avšak, aspoň z našej skúsenosti, sú tieto cesty v miestach, ktoré sú turisticky veľmi navštevované, v celkom dobrom stave – napr. 3-ciferná cesta č. 864 vedúca k vodopádu Dettifoss bola celá asfaltová a v dobrom stave, naopak trojciferná cesta k Hvítserkuru bola naozaj „zážitkom“ nielen pre nás, ale aj naše auto – vtedy sme ocenili naozaj plné poistenie vozidla. No a napokon sú tzv. F-road – drsné cesty, či skôr necesty, plné štrku, kameňov všetkých rozmerov, hlbokých výmoľov, jám a často s brodmi, kde je povolený len vjazd 4×4 SUV a v prípade vysokej vody alebo iných zhoršených podmienok len superjeepom, alebo ich úplne uzavrú.

Brod v Landamannalaugar

Niekedy sa stalo, že odrazu asfaltová cesta skončila a už bola nespevnená, čiže treba byť obozretný. Odporúčam pred cestou mrknúť očkom tento link: http://www.road.is/

Celkovo je pri šoférovaní a parkovaní potrebné sledovať tabule – veľa miest, napr. príjazdová cesta na parkovisko, má monitorovaný vstup kamerami, a keď už tam raz autom vojdete, musíte zaplatiť parkovné – automaty na platobné karty – aj keby ste sa tam išli iba otočiť, inak dostanete vysokú pokutu. A, samozrejme, pozor na ovce pri cestách.

POHONNÉ HMOTY – sú o niečo drahšie ako u nás. Často sú pumpy pri cestách len „tankovacie stojany zapichnuté do asfaltu”. Všetko tankovanie sa platí kartou priamo pri stojane – s iným sme sa nestretli ani pri osamotených stojanoch v asfalte, ani pri veľkých pumpách s reštauráciou. Vložíte kartu, zadáte PIN, vyberiete stojan, z ktorého tankujete, sumu za koľko chcete natankovať alebo plnú nádrž, vyberiete kartu a natankujete si, čo potrebujete. Pri redšie obývaných oblastiach sa odporúča tankovať vždy, keď sa dá a vždy do plna. Ďalšia pumpa môže byť naozaj ďaleko. Pri vnútrozemí to platí 10x, a ak cestuje so svojím malým pokladíkom – tak 100x. V požičovni áut sa dajú zapožičať aj kanistre na pohonné hmoty, samozrejme za poplatok. My sme túto ponuku nevyužili, ale tankovali sme vždy, keď sa dalo a doplna.

Islandská pumpa

POČASIE na Islande je neuveriteľne rôznorodé aj vrámci jedného dňa – napr. my sme zaparkovali za silného dažďa a vetra na parkovisku v oblasti Hverir, kým sme sa v aute obliekli vyšlo slnko a neuveriteľne pálilo, výrazne sa oteplilo. Do pol hodiny prišiel oblak a sa silno rozfúkalo – a keď na Islande začne fúkať, tak naozaj FÚKA. Nasadali sme späť do auta za totálneho dažďa. No a v priesmyku sme na skle auta stierali snehové vločky. Toto všetko bolo počas 2 hodín. 

Predpovede počasia na Islande nemajú teda žiadnu výpovednú hodnotu a podľa aktuálneho počasia sa ani nechodí na výlety. Proste sa ide ☺ Nebojte sa aj v búrke sadnúť do auta a vybrať sa na výlet, do 10-15 minút sa počasie aj tak zmení. 

Vzhľadom na nepredvídateľnosť počasia je potrebná aj vhodná nepremokavá výbava pre všetkých. My sme mali pre malú kúpený softshellový overal z Tchiba – a bol skvelý, keď bolo viac chladnejšie oteplováčiky a nepremokavá zimná bundička, pršiplášť, nosič, softshellové vrece na nosič, samozrejme viaceré tenšie vrstvy pod to, mali sme aj veci z merina a pod. Absolútnou nevyhnutnosťou na Islande pre malého cestovateľa je čiapka – aspoň 2, keby sa jedna stratila, prípadne šál a rukavičky. Netreba zabudnúť ani opaľovací krém, slnečné okuliare a na každý výlet treba mať pripravené viaceré kompletné „kôpky oblečenia“ na prezlečenie – a keď kompletné, tak kompletné, vrátane spodného prádla a nielen pre drobca, ale aj pre vás. No a pokiaľ sa vyberiete pozrieť vodopády – hlavne tie väčšie – rátajte, že budete úplne mokrí, aj keď bude piecť slnko.

Vodopád Dettifoss

My sme mali na Islande teploty cez deň medzi 6 až 18˚C. Pocitová teplota však závisí od toho, ako silno fúka, či svieti slnko… – čiže môže byť značne odlišná.

Všeobecne sa vraví, že najstabilnejšie a najpríjemnejšie počasie je na Islande od konca júna po koniec augusta. Toto obdobie je ideálne na dlhé a náročné treky vo vnútrozemí, ktoré sú často v ostatných mesiacoch zakázané. V lete je však na Islande aj najviac turistov, vyššie ceny, rýchlo vybookované ubytovanie a pod. A netreba zabudnúť na dlhý deň a takmer žiadnu noc. To znamená, že je menšia pravdepodobnosť uvidieť polárnu žiaru… Čiže záleží, kvôli čomu na Island primárne idete a podľa toho zvoliť aj obdobie jeho návštevy.

STRAVOVANIE a NAKUPOVANIE na Islande vás môže vyjsť dosť draho, ale taktiež môžete veľmi ušetriť. Platí, že hotové uvarené kúpené jedlo je o 2/3 drahšie, ako keď si v potravinách nakúpite a uvaríte sami, samozrejme,  nie je to vždy na 100% tak. Napr. mäsová polievka – priemerná, žiadne hviezdičky lahodnosti (cca 2dcl) stála cca 1700-2000 islandských korún (ISK) (12-15EUR). Nákupná sieť BONUS (niečo ako náš Lidl) je najlacnejšia a má ceny približne ako u nás. Niečo drahšie, niečo lacnejšie. Detská výživa tam je zastúpená pre nás známou značkou HIPP, ale sú tam aj iné značky. Sú o niečo drahšie ako u nás. Relatívne drahé tam boli jednorázové plienky pre deti. Vo všeobecnosti tam nakúpite ako u nás, ale oveľa zábavnejšie, najmä keď sa budete snažiť mnohé názvy potravín v islandčine nahlas prečítať :D. Čiže my sme si varili – preto aj tá požiadavka pri ubytovaní na zariadenú kuchyňu. Keď sme boli na ceste, využívali sme možnosť kúpy celkom chutných hot-dogov na pumpách (cca 400 ISK za kus). Island je krajinou kreditných a platobných kariet, takže veľa hotovosti nepotrebujete – na SVK ju ani nezoženiete, najlepšie je si vybrať zopár ISK priamo z bankomatu na letisku. Kartou zaplatíte aj verejné wc. Na pumpách bez karty nenatankujete. 

Fish and chips  v Arnarstapi

PROGRAM výletov je podľa mňa veľmi dôležitý a osobne sa mu dosť venujem, ak mi čas dovolí. Veľmi vie znepríjemniť dovolenku fakt, keď niekam prídete, kde je toho tak veľa na pozeranie, a zrazu netušíte kam ísť, čo vidieť, ako sa tam dostať a pod. Dôležité pri vytváraní programu dovolenky – a hlavne keď máte so sebou dieťa – je nenaplánovať si toho na jeden deň príliš veľa. Treba sa zmieriť aj s tým, že vám vaše zlatíčko v aute konečne krásne zabúva práve keď zaparkujete napr. pri vyvaľujúcich sa tuleňoch na pláži – vtedy sa vystriedate ako čestná stráž v aute, čiže niektoré veci si pozriete každý zvlášť.

Tulenia vyhliadka cestou k skalnej bráne – Hvítserkur

S kúpaním v mori a vyvaľovaním na pláži predpokladám, že nikto, kto ide na Island, neráta. Island má jedny z najkrajších pláži na svete, prevažne s čiernym sopečným pieskom, kameňmi a obrovskými skalami a skalnými útvarmi – či skamenenými trolmi? Avšak zároveň sú aj jedny z najnebezpečnejších. Je to kvôli obrovskej sile oceánu, ktorý v ceste na Island nemá žiadne prekážky a nie je ničím spomalený. Viacerí ľudia, ignorujúci výstrahy a usmernenia, sa z Islandu nikdy nevrátili a ani ich už nikdy nenašli, keď ich vlna strhla z pláže do ľadového Atlantiku. O vlnách sneaker waves alebo tiež nazývaných aj killer waves jukni napr. sem.

Každú prírodu treba obdivovať s patričným rešpektom. Všade, kde sme boli – vrátane týchto krásnych, ale nebezpečných pláží – boli usmernenia a výstražné tabule, ako sa správať, kam chodiť a kam nie.

Pláž Kirkjufjara a v pozadí pláž Reynisfjara
Výstražná tabuľa pri pláži Kirkjufjara v oblasti  Dyrhólaey

Kúpania sa na Islande ale netreba vzdať, obzvlášť, ak máte staršie deti ako 2-3 roky. Island disponuje neuveriteľným množstvom termálnych prírodných ale aj umelých kúpalísk. Napr. do Blue lagoon a pod. je vstup však povolený deťom až od 2 rokov a treba si ho vopred rezervovať, pričom nie je zrovna najlacnejší. Prírodné kúpaliská nemajú pravidelne kontrolovanú teplotu vody – ale čo sme my našli, zlieval sa studený potok s teplým výverom a v „bazéniku“ bola cca 37-40˚C voda. Na nete sa dá nájsť mapka týchto „kúpalísk“. My sme však odolali – totiž z tej teplej vody treba aj vyjsť napokon von, tak sme sa len pokochali, namočili a zohriali si ruky a išli ďalej. Termálne pramene Islandu sme využívali v radiátoroch a vode v teplom kohútiku. Z teplého kohútika totiž tiekla termálna a veľmi horúca 80˚C voda s prídavkom síry – wellness v sprche každý večer so sírovou aromaterapiou.

Horúci výver Deildartunguhver

Program tejto dovolenky s našou dcérou som celkom dlho vytvárala. Každý si poznáte svoje zlatíčko, a viete, koľko vám vládze behať a koľko ho treba odniesť, koľko ho aj vy zvládnete vôbec niesť, ako sa dnes vyspalo… 😀 

Pokiaľ teda nemáte už veľkého turistu, bude určite dobrá voľba, vziať si so sebou nosič. Je zopár miest, kam sa dá ísť aj s kočíkom, ale naozaj len zopár. Naša mladá „lady“ bola zväčša v nosiči, na rukách alebo na „koníkovi“ tatinovi, ale aj čo to prešla sama.

Prechádzka medzi lávovými útvarmi v Dimmuborgir

V chladnejších dňoch sme mali cez nosič navlečené aj požičané softshellové vrece (vďaka Terka), ktoré ochráni pred dažďom, vetrom a zimou. Kvalitné oblečenie treba mať teda nielen pre seba, ale aj pre najmenších členov výpravy. Minimálne nepremokavú a neprefúkavú vonkajšiu vrstvu, čiapku a topánky. Vzhľadom na to, že na Islande naozaj skoro stále fúka, dáždniky akéhokoľvek typu nie sú vhodné.

No a k samotnému programu dovolenky. Program dovolenky robím tak, že si vždy spoločne rozhodneme, ktoré miesta – ale naozaj iba zopár – chceme URČITE VIDIEŤ – my sme mali tak počas 15 dní dovolenky vybratých iba týchto 5 miest – vodopád Dettifoss, gejzír Strokkur, ľadovec Sólheimajökull,  ľadovcovú lagúnu Jökulsárlón a pláž Reynisfjaru. Potom sme si povedali, ktoré miesta BY SME CHCELI vidieť, ale zvládneme to, aj keď ich neuvidíme. No a napokon, tie miesta, ktoré MÔŽEME vidieť, ale nič sa nestane, keď vôbec neuvidíme. A ešte zopár tipov, kam sa pozrieť, keď budeme megašikovní a všetko stihneme skôr. Samozrejme, miesta – čo chceme URČITE VIDIEŤ – nenaplánujeme všetky na 1 deň. V jednotlivé dni dovolenky teda skombinujeme miesta s rôznou prioritou v navštívení ☺

Ľadovec Sólheimajökull

Touto separáciou dôležitosti sa značne eliminuje tlak a stres – „rýchlo, rýchlo, veď sme si naplánovali ešte toto a toto a toto“ – a napokon s vypľutou dušou zistíte, že to podstatné, čo ste chceli, ste aj tak nestihli. No a vždy si v programe nechávam niekoľko dní bez programu. Úplne voľných. Tie sú ako poistka proti stresu, keď ste veľmi unavení, alebo prípadne chorí, alebo je fakt hnusné počasie, alebo sa vám proste len nechce, alebo… Ste na dovolenke ☺ Ak ste plní energie, kľudne si tieto dni – ak vám ostanú nevyužité – vyplňte tými tipmi „keby ste boli megašikovní“, prípadne, len tak odbočte po ceste niekam, čo vás zaujme. Ale to predsa platí počas celej dovolenky. Nám sa tak podarili vyplniť 2 dni pôvodne bez naplánovaného programu.

Jeden voľný deň sme využili po presune z Akureyri do Moesfellsbaeru – keď sme sa presúvali na druhé ubytovanie zo severu ostrova na juhozápad a ešte popritom sme mali neplánovanú, ale krásnu zachádzku k tuleňom a k „bráne do pekla“ – Hvítserkur. Prišli sme naozaj veľmi unavení a neskoro na ďalšie ubytovanie. To však nebol problém, lebo kľúče od domu sme mali v zakódovanom lockboxe pri dverách, čiže bolo jedno, kedy sme prišli. Avšak, na druhý deň, sme boli takí rozbití, že sme si dali takýto úplne voľný deň. Proste sme nič nerobili, behli sme si nakúpiť a tak.

Skalná „brána do pekla“ – Hvítserkur

Dlhšie presuny autom sme vypĺňali malej rôznymi hrami a aj stiahnutými rozprávkami v iPad-e.

No a ČO SME VIDELI?

Tak iba v skratke – je veľa informácií o týchto miestach na webe, čiže podrobnejšie si každý môže vyhľadať, čo ho zaujme. Všetko, kde sme boli, sa dá absolvovať bezpečne aj s malým turistom – samozrejme treba mať zdravý „sedliacky“ rozum – pretože Island je nádherná, ale divoká krajina, ktorú – viem, že sa opakujem – treba obdivovať s patričným rešpektom, aby ste si ju užili a nikomu sa nič nestalo.

Takže, čo sme stihli vidieť v jednotlivé dni a zopár info vzhľadom na našu malú turistku:

vodopád Dettifoss (potrebný nosič, pešo sa ide cca 20 min k vodopádu po teréne), vulkán Krafla (vyhliadka hneď pri parkovisku, drobec prejde aj pešo, ak sa chcete prejsť okolo krátera – treba nosič), vodopády Godafoss (na strane vzdialenejšej od Akureyri je asfaltový chodník až na vyhliadku – dá sa použiť aj kočík);

Vodopády Godafoss

vodopády Godafoss (áno, išli sme ich pozrieť 2x, lebo cesta išla okolo nich a svietilo nám slnko), horúce pramene Hverir (kráčate pomedzi bublajúce vriace bahno, vodu plnú síry a valiacu sa paru – okolie ako na Mesiaci, vyhradené sú tam kolíkmi a špagátmi bezpečné „chodníky“, pešo alebo nosič), jaskyne Grjótagjá (maličké jaskyne, veľké kamene prípadne skaly, po ktorých treba kúsok zísť k vode, ktorá je značne horúca a je tam zakázané kúpanie, naša malá spala v aute, vystriedali sme sa), skalné útvary Dimmuborgir (sem sa dá ísť krásne aj s kočíkom – sú tam aj asfaltové chodníky), pseudovulkány Skútustaðir (pozreli sme si ich z auta z parkoviska), jazero Mývatn, mesto Akureyri;

Horúce pramene Hverir

mesto Hvammstangi, tulenie vyhliadky (treba nosič, lepšie sem ísť pri odlive, aby ste videli tuleňov na pláži), brána do pekla – Hvítserkur (pri odlive sa dá zliezť útes – samozrejme BEZ DETÍ – a dá sa ísť až ku skale, inak z parkoviska pešo cca 7 min po hlinenom chodníku ku peknej drevenej vyhliadke – čiže treba pevné ruky alebo nosič, prípadne aktívneho malého turistu, ktorý to prejde sám);

– zlatý okruh – vodopády Gullfoss (treba nosič), gejzír Geysir a Strokkur (dá sa použiť aj kočík, ale pohodlnejší je nosič alebo bežiace dieťa za RUKU – sú tam 100˚C jazierka, POZN: pri vystrekujúcom Strokkure – každých cca 5 min – je vhodné odsledovať si, na ktorú stranu fúka vietor a postaviť sa na opačnú – tá vystreknutá horúca voda musí niekam dopadnúť – tak nech nie ste mokrí 😀 ), kontinentálna trhlina Almannagjá (terennejší kočík, skôr pešo alebo nosič, upravený štrkovo-hlinený chodník medzi litosférickými doskami), vodná prepadlina Silfra (pešo, nosič);

Oblasť gejzírov Geysir a Strokkur

– vodopády Skógafoss (blízko parkoviska, lepší nosič alebo peši) a Kvernufoss (krásny schovaný vodopád, ku ktorému treba preliezť plot cez rebríček, prejsť pole a kráčať cca 20 min popri riečke až do kaňonu – jednoznačne treba nosič), ľadovec Sólheimajökull (z parkoviska široký pieskovo-štrkovo-kamenistý chodník cca 15 min chôdze – jednoznačne treba nosič, tu sa dá ísť aj bližšie k ľadovcu, chodník pokračuje aj ďalej popri ľadovcovej lagúne, ale treba si byť istí, že stále stojíte na pevnej zemi a nie na zeminou prikrytom ľadovci, za výstražnú tabuľu bez vodcu ísť neodporúčam, POZN: s väčšími deťmi – cca 8 rokov – sa dajú zaplatiť u miestnych CK prechádzky s vodcom po tomto aj ďalších ľadovcoch), prírodná rezervácia Dyrhólaey (veeeľmi veterná, lepší nosič, ale záleží, na ktorom parkovisku zaparkujete), Black Sand Beach Reynisfjara (nádherná a veľmi nebezpečná pláž kvôli extrémnym sneaker waves – treba sledovať výstražné tabule, deti mať stále pri sebe, jednoznačne nosič, stále jedno očko na vode a vlnách);

Vodopád Kvernufoss

– ľadovcová lagúna Fjallsárlón (prekrásna lagúna, cca 2 km po hlavnej ceste za oficiálnym parkoviskom – smer jazdy ku Reykjavíku – je neoznačená odbočka na štrkovú cestu (4×4 SUV), ktorá vás zavedie na prírodné parkovisko a odtiaľ 5 min pešo po štrkovom chodníku – nosič – k lagúne, kde budete sami (prípadne ešte 1-2 ľudia), pre mňa jeden z najkrajších zážitkov – počujete tam lámanie sa ľadových krýh, telenie ľadovca, … – absolútny pokoj a krása), Jökulsárlón (krásna, ale komerčná lagúna aj s tuleňmi vo vode – na rukách, pešo alebo v nosiči, parkovisko hneď pri lagúne), Diamond beach (cez cestu oproti Jökulsárlón – nosič), vodopád Svartifoss (treba nosič – 45 min túra (neponáhľali sme sa) do kopca – a potom späť, ale upravený široký prírodný chodník);

Ľadovcová lagúna Fjallsárlón

vodopád Seljalandsfoss (nosič, dá sa prejsť aj poza vodopád, ale je to šmykľavý bahnový relatívne široký chodník, na strane ďalej od parkoviska je hračkárska „reťaz – lano” na ľahšie vyšliapanie veľkých kameňov a skál spoza vodopádu – my sme sa tu pozreli a rovnakou cestou ako sme prišli – bez lana – sme odišli), vodopád Gljúfrabúi (návštevu tohto vodopádu s drobcom si treba zvážiť – či si ho radšej nevychutnáte každý sám na striedačku a druhý bude robiť dozor – pretože, treba prejsť jaskyňou, v ktorej preteká riečka s hĺbkou vody cca 30-50cm a v nej preskákať po kameňoch, aby ste sa dostali do úzkeho kaňonu, kde vodopád strieka na všetky strany – určite budete úplne mokrí – sem som išla sama, manžel s dcérou zostal pred jaskyňou), kráter Kerid (parkovisko hneď pri kráteri, platí sa vstupné – drobec prejde aj pešo, prípadne nosič – ak sa chcete prejsť okolo krátera, alebo zísť dole k jazeru);

Vulkanický kráter Kerid

poloostrov Snæfellsness hora Kirkjufell (k vodopádom pri hore na pešo alebo nosič), pláž Skarðsvík Golden Beach (pešo alebo nosič, je tam oceán miernejší, ale stále sú tam silné spodné prúdy), kráter Saxhóll (nosič, na jeho vrchol treba vyšliapať kovové schody – cca 10 min svižnejším tempom), skala Lóndrangar (tú sme obdivovali z parkoviska), mestečko Arnarstapi (na parkovisku stál výborný stánok – fish and chips – kde pripravovali čerstvo ulovené tresky a za slušné ceny), čierny kostolík Budakirkja (kostolík hneď pri parkovisku, dá sa k nemu ísť akokoľvek);

Hora Kirkjufell
Pláž Skarðsvík Golden Beach

dúhové hory Landamannalaugar (nádherná oblasť s dúhovo sfarbenými horami vo vnútrozemí Islandu – nám tam pršalo a boli nízko oblaky. V lete je vyhľadávaná najmä pre viacdňové treky – jedny z najkrajších na svete, ale aj veľmi nebezpečných, čiže v lete tam môžete natrafiť na väčšie množstvo ľudí. Je to vnútrozemie Islandu – či skôr Mars? – takmer vyľudnená oblasť, veľmi drsné cesty vhodné len pre 4×4 SUV, niektoré príjazdové cesty vedú cez rieky, mnohé sa dajú prebrodiť len špeciálne upravenými jeepmi – tzv. superjeep – treba sledovať stránku https://safetravel.is/ – prípadne sa cez chat s nimi poradiť, viaceré cesty do vnútrozemia sú otvorené len v letnom období, prípadne kým to počasie umožní);

Cesta do Landamannalaugar
Landamannalaugar

– vodopády Hraunfossar a Barnafoss (vodopády, možno v porovnaní s ostatnými skôr kaskády – ale úplne odlišné od ostatných – blízko pri sebe – nosič, pri parkovisku je celkom slušná reštaurácia typu „all you can eat” (cca 1200 –  3200 ISK na osobu) – s možnosťou voľby rôznych bufetov – studený, teplý…), najsilnejší horúci výver Deildartunguhver (upravený areál s kúpaliskom, ale k výveru sa dá ísť pešo, je to blízko parkoviska – deti držať za ruku a pozor na horúcu paru a vystrekujúcu vriacu vodu);

Vodopád Hraunfossar

– na posledný deň sme si nechali Reykjavík (akokoľvek :D).

Takže čo povedať na záver?

Po Islande sme najazdili cca 4000 km, videli prekrásne miesta a stretli sa s naozaj milými a ústretovými ľuďmi. Island nás privítal krásnou jeseňou a ešte krajšou polárnou žiarou v poslednú noc sa s nami rozlúčil. Let sme zvládli tam aj späť bez spánku – ale zásoba rozprávok nám výrazne ušetrila sily.

Tak čo? Túlať sa po Islande s malým dieťaťom? Áno – ide to – a dokonca si to všetci užijete ☺

Polárna žiara z našej terasy v Mosfellsbaere

Ala JR 😉

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *