Schneeberg a Raxy s deťmi

Mala som raz taký sen – ísť na Schneeberg a Raxy s deťmi a spať nad 2000m. Koncom leta som sa odhodlane rozhodla zrealizovať výlet, ktorý som plánovala ešte v auguste, ale náhodne objavená borelióza u staršieho syna nás prikovala vtedy doma. Blížil sa dátum nášho septembrového Outdoormamas stretnutia (v Tatranskej Lomnici) a mne bolo jasné, že týždeň pred Tatrami je TERAZ ALEBO NIKDY!

Celý výlet som musela naplánovať vopred. Hlavne ubytovanie, pretože s deťmi sa zvyčajne nechodí “na náhodu”. Mala som totiž šialené nutkanie spať nad 2000m a vlastne spať v čo najviac horských chatách a tak si čo najviac užiť horskú atmosféru. Ja horské chaty milujem. Hlavne také tie super vysoko a super skromné (malé, drevené, kde sa kúri v peci, a nad ňou sa sušia veci, spí sa na povale všetci na kope a tak je nám všetkým fajn). Bolo mi jasné, že v Rakúsku to asi nebude úplne Tadžikistan, ale Fisherhuette (2085m) na Schneebergu bola jasná láska už od prvého pohľadu.

Takže som si 2,5 týždňa vopred telefonicky zarezervovala chaty. Prvé spanie sme mali mať na Fisherhuette pod Schneebergom. Ďalšie v doline Puchbergu v gasthofe Krumboeckhof (ďakujem Janke Lehotskej za odporúčanie ;), toto ubytovanie má veľkú perspektívu). A posledné ubytovanie som zajednala opäť na horskej chate Ottohaus už v Raxoch. Na tie horské chaty treba telefonovať, na maily buď neodpovedajú alebo napíšu, že si máte zavolať. Stačí však (hovoriť nemecky) nahlásiť meno, záloha sa neplatí.

Schneeberg – kopa snehu v lete

Prvý deň sme šli na Schneeberg. Tento kopec bol doteraz pre mňa ako začarovaný. Kedykoľvek som tam šla, či v lete, či v zime, tak tam bolo zlé počasie, dokonca až také, že nás to sotva pustilo hore. Teraz som verila, že nám počasie bude priať. Nielen kvôli výhľadom, ale hlavne kvôli deťom. Do nosiča som zbalila každému nepremokavú bundu, svetre, bufky (nákrčníky), čapice a rukavice a náhradné nohavice (ktoré slúžili aj ako spodná vrstva keby sa veľmi ochladilo, a zároveň aj ako pyžamové gate). Do toho trocha jedla (vždy na dva dni) a krabicu mlieka pre mladšieho syna. A keď si pripočítate vodu, doklady a kľúče od auta, na chrbte vám pristane rozkošných 25 kíl (aj s 12kg dieťaťom), jak nič ;).

Vyviezli sme sa na konečnú stanicu lanovky na Bergbahnhof Hochschneeberg. Vláčik (zubačka) chodí v presné časy, tak ti to tak naplánujte. My sme prišli z Bratislavy v ten deň, takže sme šli hore o 14:00. Nádherným počasím (!!!) sme si vyšlapali na vrchol. Podľa mapy je to cca 1,5h dospeláckou chôdzou (čiže pre nás asi 3h) a 340m prevýšenie. Chodník je jednoduchý a dá sa prejsť aj s malými deťmi.

Po ceste vás budú fackovať neskutočné výhľady. Nenadarmo je to jeden z najobľúbenejších kopcov Niederoesterreichu. Akože to každých pár metrov stojíte, že :”Počkaj, spravíme si fotku.” Dieťa otrávené, ale keďže miluje byť v každej jednej fotke, tak statočne držal. Mladší nemal v nosiči inú možnosť ako so všetkým súhlasiť. Dokonca aj so skutočnosťou, že cestou hore stratil plyšovú salamandru, ktoré som im kúpila na zubačke.

Celú cestu sme boli takmer sami, stretajúc len schádzajúcich zopár turistov, a vrchol sme si užili ÚPLNE SAMI! To sa na Schneebergu snáď ani nedá. To bolo niečo nádherné. Až také spirituálne. Hlavne keď som sa vyše pol hodiny snažila nastaviť telefón na selfíčko so samospúšťou a vo vetre na vrchole sa to absolútne nedalo….

A vtedy prišiel Príbeh: Duch Svätý v trenírkach: Ako vravím, zúfalo sa snažím nájsť miesto na selfíčko so samospúšťou. Fúka jak besné, tak to nejde ani za svet. Sme sami na vrchole. A zrazu dobehol zo spodu chlapík v tričku a trenírkach, odfotil nás, zobral si paličky, ktoré tam zabudol a odbehol zase preč.

Pomaly sa začalo sťahovať hmla a mraky, tak sme sa vrátili na chatu. S plánom fotiť polnočné fotky chaty a hôr som sa ale ešte nerozlúčila. Vietor už fúkal celkom statočne, tak sme rýchlo zaliezli dnu. Boli tam len dvaja chalani, čo sa pýtali, ako sme to dali (mala som vážne veľký a ťažký nosič, nabalený na dva dni vo vysokých horách), a zrazu prišla jedna pani – a tu prichádza Príbeh: Anjel Salamandier: A pani vraví, že: “Nie je táto salamandra vaša?” – a podáva mladšiemu synovi jeho stratenú salamandru. Až mi do plaču od radosti bolo, pretože decká si ich okamžite zamilovali (a žerú, niektorí doslova, ich dodnes). “Ako ste ju našli?”, pýtam sa pani Anjelice. A ona nám porozprávala, ako cestou už neskoro podvečer smerom hore stretla pani, ktorá šla dole, a tá jej povedala, že tam vyššie na kameni dala našu plyšovú salamandru, (o čom som ju ešte ja prosila, keď sme šli hore a túto pani sme stretli), a že to má vziať hore, že hore sú deti. A ešte sa po ňu vrátila, lebo na ňu zabudla na tom kameni. A neverila, že by hore boli nejaké deti. “A aha!”

Večer, po uložení detí, som ešte vybehla von, že skúsim nafotiť chatu v noci. Ale vonku bola ohromná víchrica. Silná hmla a skutočne silný vietor. Povedala som si, že vybehnem aspoň na neďaleký Kaiserstein (2061m), ale hneď po pár krokoch som sa zháčila, keď som si uvedomila, že smerom hore sa ide ľahko, ale v hmle neviem kam mám ísť dole (cestička nie je značená, keďže je to asi 5 minút cesty od chaty, bežne jasne viditeľné). Otočila som sa a uvidela jedno okno zažnuté na chate. Vravím si, budem si stále kontrolovať, či vidím svetlo a podľa toho pôjdem, alebo nepôjdem ďalej. V hmle sa okno rýchlo strácalo. Po ďalších pár krokoch som sa otočila, či ho ešte vidím. A vtedy svetlo v okne prešlo do šetriaceho módu, takže mi takmer zhaslo, a v tom momente mi stiahlo srdce a mnou prebehla spomienka z Dôme du Goûter, keď som šla na Mont Blanc, a hneď som aj bežala naspäť. Z vysnívaného fotenia katalógových fotiek nočnej horskej scenérie s chatou a vysvietenými mestami v doline bol prd, ale zato som spať aj tak nemohla, pretože výchrica bola miestami taká silná, že som sa zobudila so skutočným reálnym strachom, či chate neodtrhne strechu. Dokonca mi v tom polosnení aj prebiehali pred očami sny, že čo budeme robiť keď ju skutočne odtrhne a odhalí nás ako bábiky v domčeku pre bábiky keď zložíš strechu a pozeráš sa ako boh dnu zhora. No proste krásna noc ako z rozprávky.

Ráno sme sa zobudili do toho istého len doslova “v bledě modrém”. Takže som naobliekala decká do všetkého, čo sme so sebou mali (okrem spoďárov), a po chvíle už šliapali dolu do doliny. Späť sme šli cez krásny výhliadkový kopec Waxriegel (1888m) a dolu lanovkou. V Puchbergu je potom krásne jazero a vymakané detské ihrisko s perfektnou salamandrou. Pri jazierku sa dá kúpiťza 10c krmivo pre kačky a rybičky, ktorých je v jazere na desiatky (a mega vykŕmené, pažryne jedny). Večer sme spali v neďalekom gasthofe Krumboeckhof. Opäť celkom sami na celý obrovský dom veľkosti malého hotela. Raňajky sú v cene, deti do 6r tu v celom okolí neplatia (ani chaty, ani lanovky), takže naozaj to bolo super. Raňajky dostali aj deti, dokonca sa ma domáci prišli spýtať, či chcem ráno pre deti kakao ;).

Raxy bez taxy (aneb, lanovky a ubytovanie je pre deti do 6r všade zadarmo!)

Na ďalší deň sme vyrazili smer Raxy (Raxalpen). Vyviezli sme sa lanovkou z dediny Hischwang an der Rax a odtiaľ po červej ľahkým chodníčkom na Ottohaus (podľa mapy 45min- podľa mapy znamená, dospelou chôdzou, pre deti pripočítaj podľa veku tretinu až dvojnásobok času ). Odtiaľ sme išli okružnú trasu, cez vyhliadku hneď pri Ottohause, potom krásny kopec Jakobskogel (1737m, z Ottohaus podla mapy za 25min ), a ďalej chodníkom poľovníkov (nádherný úsek, neznačený) na druhú stranu masívu, k bývalej chate Alte Seehuette a potom chodníkom Seewanderweg naspäť do Ottohaus – spolu 7,5km 3h dospelou chôdzou, s deťmi 3/4 dňa (štartovali sme o 11h + obed).

Večer sme prišli do chaty už celkom pri zotmievaní, bolo to naozaj magické (to sme si neužili vo “Fišerke”). To určite ale nepovedala upratovačka na druhý deň ráno v našej izbe, keď sme odišli. Spali sme totiž v lagerraum – v lágri – čiže v turistickej izbe spoločného spania. Ale postele tam boli spojené, na “prični”, takže decká večer lietali po posteliach, skákali, hádzali sa, naháňali, bili sa, kotrmelcovali …. akoby celý deň len na lanovke sedeli …. (ja to nechápem, ja som skoro už vypustila dušu od únavy, a ich bolo treba zostreliť, aby zaspali…. ). Aj som sa snažila ráno vyrovnať povliečky tých postelí, na ktorých sme nespali, ale …. dá sa to vôbec? Poraďte mi ako.

Raňajky vo VEĽKOM štýle ani snáď, na miestne pomery, nemusím pripomínať. Opäť sú v cene nocľahu, opäť formou švédskych stolov, a akože toľko jedla som nezjedla už ani nepamätám. Ujo chatár deckám ešte kakao robil, mne druhú kávu (matky vedia svoje ;), dokonca im doniesol aj jablkový džús! Opakujem, že deti do 6r majú všetky služby zadarmo :).

V tento deň sme si už dali oddychovku, bolo cítiť, že deti majú dosť, o mne pomlčím, ja som mala dosť už prvý deň …, a zišli sme len dolu. Posledné momenty krásneho dňa v Raxoch sme si užili v meste Reichenau an der Rax, kde je nádherný kúpeľný park, mrte kačičiek (ako inak), staré vlakové nádražie a promenáda pri rieke. Naozaj pekné, zastavte sa, keď pôjdete okolo. Zvyšok dňa deti sa zarputilo pohrúžili do spánku v aute a mne sa aspoň cesta domov rýchlejšie odsýpala 🙂

Dana

Všetky výlety a spomínané miesta, dediny, kopce a trasy nájdete (cez lupu) na mapy.cz a ľahko si naplánujete všetky trasy, kilometre i prevýšenie.

Chceš originálne tričko Vysokých Tatier od Outdoormamas? – už nie je, PREDPREDAJ SKONČIL -> ale hybaj pozrieť čo všetko iné tam je 😉 -> !! a daj sa do Newslettru, aby ti neušlo, keď budú dostupné fantastické Outdoormamas HRNČEKY – uaaaaa !!! 😉

outdoormamas eshop

pozri náš e-shop

Kúp si originálne veci a buď Outdoormamas POSITIVE 

Sledujte outdoormamácke novinky:

>>> Ďalšie zaujímavé miesta, lokality, výlety, recenzie na super veci a reporty z našich eventov, vychytávky a nápady na dobré zbalenie sa deťmi, a veľa ďalších praktických informácií k materiálom a veciam, ku kozmetike, lekárničke či ako zbaliť jedlo pre deti, sme spracovali v ďalších článkoch. Chceš vedieť kedy budeme robiť spoločné výlety a eventy, a či vyšiel nový článok s tipmi ako na to alebo kam? Prihlás sa do info newslettra a my ti ich pošleme 🙂 . (Zaručujeme sa, že ťa nebudeme spamovať mailami, nemáme na to totiž čas 😉 )

* indicates required

GDPR *


Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *