Ako chodiť s deťmi do hôr – veľmi dôležité informácie

O tom ako chodiť do hôr sa toho už popísalo na XXL balenie roliek záchodového papiera, tak som sa rozhodla, že v tom raz a pre vždy spravím jasno. Pretože jasno chce mať každý. Preto budete istotne so mnou súhlasiť, ak poviem, že chodiť správnym spôsobom do hôr je náročné ako pochopiť teóriu relativity (čiže teoreticky si viem predstaviť o čom sa točí), ale chodiť do hôr S DEŤMI je ako pochopiť teóriu strún (čiže nechytám sa ani okrajom, ale so strnulým úsmevom prikyvujem- takto inak vyzerám, keď na mňa deti niečo vykrikujú s povinnosťou odpovedať a mne sa nechce).

Základom všetkého, ak chcete chodiť do hôr s deťmi, je vedieť ako a čo robiť v horách sám. V dnešnej dobe je slovo “sám v horách” skôr ako sám strom v lese, ale ok, TEORETICKY si to predstavte (asi ako tú teóriu relativity). Deti si potom predstavte ako vianočné gule zavesené na stromčeku, divoko lietajúce pri sebemenšom pohybe, každou chvíľou idú spadnúť, rozbiť sa, zamotať celý stromček, prípadne ho s malou pomocou externých síl celkom podpáliť – no a ten stromček ste vy.

Ak je chodenie do hôr veda, tak ja sa niekedy cítim ako prvák v prvej rade s tučnými dioptriami. Také veci ako správny výber obuvi, letného funkčného oblečenia, zimného funkčného oblečenia, jesenného funkčného oblečenia (kiežby sme mali viac ročných období pre ďalší potrebný funkčný tovar!) a čiapky presne marhuľovo-lososovej farby, vás spoľahlivo ukotví medzi obrazovku a stoličku na pekných pár svetelných rokov, ale rozhodne sa vyplatí. Už vám mrzol cencúľ pod nosom v strede leta? Mne áno, a poviem vám jednu radu k nezaplateniu – nestrhávajte si ten cencúľ, ide dolu aj s kožou.

Pred každým výletom je asi úplne samozrejmé, že si najprv pozrieme všetky možné meteorologické servery, appky, radary (máme ich plné telefóny, a aj tak si ich zabudneme pred odchodom pozrieť) a večerné správy na Jojke pre nejakú pikošku zo sveta nehôd a úmrtí. Osvietenie: “Aha, na dnes mali byť búrky?” keď ste na reťaziach na Rysy vás môže povzniesť do výšin neba raz a navždy.

Priam skvelé by bolo, začať skromne. Ak je mojim najväčším výkonom selfíčko na Štrbskom, tak nepôjdem na druhý deň na Rysy. A to ani keď si na “žabky” dám “mačky“.

Ak je vaším snom budúci rok Everest, tak je načase začať robiť to, čo tí super namakaní horolezci v strašidelne nafúknutých páperkách a odlupujúcou sa opálenou kožou na nose (a odlupujúcimi sa čiernymi kúskami prstov…) – aklimatizáciu. Keď chcú ísť na nejaký vrchol, predtým si pobehajú a prejdú všetky okolité menšie kopce, aby si telo zvyklo na námahu, terén a výšku. Tak si to vyskúšajte aj vy, je to sranda. Pol roka chodíte na okolité kopce a Rysy furt nič. A keď tam konečne idete, tak zase prší, alebo je tam šóra jak v Poľsku pred výpredajom. Vrcholným prejavom vyzretosti vysokohorského turistu je trpezlivosť. Trpezlivosť Rysy prináša ;).

Keď už som spomenula ten zverimex so žabkami a mačkami, na um mi prišla téma pomôcky. Pomôcky, odvodené od slova pomôcť, nám môžu veľmi spríjemniť pobyt v horách, a niekedy aj zachrániť. Taká príjemne celý deň hompáľajúca a búchajúca lyžica pripevnená na batoh z vonka, alebo plechový hrnček, to proste musí byť! Podľa toho spoznáte skutočných turistov. V zime nezabudnite na to te kocúre (stúpacie železá, alebo aspoň “nešmeky” – milujem to slovo!), náhradné ponožky (keby ste museli prespať na chate na stoloch, nech vám nesmrdia ponožky ostatným do tanierov) a power banku, ak máte často chcíplý telefón. A ten si nikdy nevypínajte, ani počas búrky, pretože odborníci na počasie povedali, že telo má oveľa väčšie magnetické pole ako telefón, takže je to zbytočné a navyše nemôžete zavolať pomoc, kým sa zapne ;). Stačí, ak si zapnete režim “počas letu”.

Také základné veci ako čelovka, záchranný termo spacák (váži to pár gramov a je to lepšie ako termo fólia, pretože neodletí vo vetre), alebo jedna z najotravnejších a najzavadzajúcejších vecí na svete – a pritom asi najvšestrannejšie použiteľných vecí na svete – paličky, sú úplný základ na každú turistiku. Ak máte super batoh s pútkami na nosenie palíc a teleskopické paličky, tak je to už trochu znesiteľnejší vopruz, ak však máte miesto toho deti, jedno na rukách, druhé v rukách, k tomu nedojedený chlebík s lepkavým maslom všade, termosku, stratenú jednu rukavicu a dva nádherné kamene, ktoré si proste MUSÍME doniesť domov! – a k tomu vaše a pre istotu aj detské paličky!! – tak to už je na smrť milosrdným spôsobom. Paličky však vo vypätej situácii môžete použiť ako dištančný profil medzi vami a besnými psami (tá líška Eliška pod Zamkou ževraj nemá besnotu), a pre tých odvážnejších aj medveďom a pavúkmi. Môžete ich použiť ako stojky pre provizórny prístrešok (spanie “pod širákom”), alebo na sušenie vecí, ako stojan pod foťák, či zabudnúť vo vlaku.

A keď toto všetko budete mať tak v paži, pardon v malíčku, že aj o polnoci vysypete celú metodickú príručku Jamesu, tak môžete svoje zručnosti pomaly presúvať na deti metódou Byť vzorom 😉

Tak toto bolo všetko, čo chodenia do hôr s deťmi týka :D. Užite si vaše výlety na plno! 🙂

A aby to nebolo celé len o srande z ponožiek v sandáloch, tu je pre vás zopár užitočných linkov na záver 😉 :

  • Stránka SHMU
  • Radar od SMHU (nastavte si počet 12 aspoň, 4 nestačí!)
  • meteorologická stránka a appka Meteoblue
  • appka Počasie&radar
  • meteorologická stránka a appka Windy (zatiaľ pre nás jednoznačne najlepšia appka/stránka na predpoveď počasia)
  • stránka (a appka) Horskej záchrannej služby HZS
  • online aj offline (super výhoda keď ste hlboko v horách všakže ;), panikárila som ako tínedžer keď nemá wifinu….) Mapy.cz
  • poistenie na hory napríklad Alpenverein

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *