Outdoormamas akcia vol.3 – Žiarska chata

Táto akcia bola pre nás špeciálna. Bola to prvá echt zimná akcia Outdoormamas, ktorá išla v stopách nášho (už skoro) legendárneho tripu na Popradské pleso z minulej zimy. Základne ingrediencie: matky, deti, boby a batohy. Prídavné ingrediencie: sneh a horská chata, ktorá sa nezľakne našej invázie – Žiarska chata.

Výherný lós padol na Žiarsku chatu a lepšie sme si vybrať nemohli. Pre bežného smrteľníka relatívne ľahko dostupná, my sme sa však cítili ako pri výprave na severný pól. Veď skúste ťahať batoh (plný plienok a iných nevyhnuteľností na 4 dni mimo “civilizácie”) na boboch, dieťa na chrbte a podaktoré ešte popritom aj druhé dieťa motivovať k šľapaniu. Športom k lepšiemu duševnému zdraviu!

Ale pekne po poriadku od začiatku.

Začnem štatistikou akcie, čo sa osadenstva a príslušenstva týka: 11 matiek, 15 detí, 1 tato (áno, aj outdoortata sme tam mali – ako pomoc mamičke tehuľke), 11 bobov, nejaké tie lopáre, 1 nočník a samozrejme batohy!

5 mamín nás cestuje vlakom už v nedeľu, deň pred plánovaným štartom. Predsa len, deti majú väčšiu chuť šľapať čerstvé ráno, ako po 5 hodinách vo vlaku a autobuse. Prvú, nultú noc strávime neďaleko ústia do Žiarskej doliny, v Salaši Žiar. Toto miesto určite odporúčame, dobrá kuchyňa, príjemné ubytovanie a veľmi milý a ochotný personál.

V pondelok ráno to už začína naostro. Balíme sa, pripevňujeme boby na batohy, pripravené maminy vyťahujú dlhé rep šnúrky a boby si pripevňujú o pás. Prichádzajú ďalšie maminy. Niektoré štartujú kvôli deťom skôr, ale v hlavnej skupine na parkovisku sa nás nakoniec nazbiera 8 kusov žien + deti. Krátko po štarte sa pri nás zastavuje oproti lyžujúci skialpinista a pýta sa, či sme škôlka alebo jasle. “Nie, my sme len také šibnuté matky s deťmi 😀 “, odpovedáme mu a v tomto duchu sa to nesie celú cestu hore.

Poznámka – parkovanie v Žiarskej doline: Ak sa chystáte na Žiarsku chatu autom, miestni nás varovali, že hlavne v nočných hodinách prichádza ku krádežiam áut na hlavnom parkovisku pri ústí Žiarskej doliny. Preto si dobre premyslite spôsob dopravy, prípadne alternatívne parkovanie.

Za chvíľu vznikajú rozostupy, pomaly na každej zákrute človek vidí nejakú matku alebo dieťa. Tie, čo ideme ako posledné, len dookola vysvetľujeme oproti idúcim turistom či skialpinistom, kto sme, čo sme, čo nie sme.

Staršie deti poctivo šlapú, mladšie deti sa poslušne nesú, slnko nesvieti, ale je tesne pod nulou a bezvetrie, ideálne podmienky na cestu hore. Žiarskou dolinou znejú rozprávky od Popolušky až po Hobita, ktorými zabávame deti. A tie idú v tempe. Ani sa nenazdáme a sme na chate. Väčšine nám to vrátane prestávok (na jedlo, cikanie, prezliekanie,…) trvalo približne 2,5-3 hodiny. Ak neviete kam s deťmi do hôr v chladnom počasí, Žiarska chata v zime je jednou z možných destinácii. Samozrejmosťou vo výbave by však mali byť turistické mačky alebo aspoň nesmeky, pretože cesta môže byť aj zľadovatelá.

Žiarska dolina s deťmi je v tomto smere ideálna – jednoduchá, niečo vyše 5 km dlhá cesta ku chate s prevýšením 420 m, ktorú viete cestou dole pri dobrých snehových podmienkach zošmýkať aj na boboch. Smerovníky udávajú čas 1:35 hodiny od parkoviska/ústia Žiarskej doliny po Žiarsku chatu. S deťmi si samozrejme musíte pridať čas podľa individuálnych možností.

Na chate začína po príchode to pravé inferno. Predstavte si 15 detí od 1,5 do 5,5 rokov, nadopovaných horským vzduchom, zvedavých a vyfičaných z nového miesta, jačiacich, behajúcich, plačúcich, smejúcich sa…a toto sa nedeje v detskom kútiku v nákupnom centre, ale na horskej chate. Našťastie, chvíle chaotických atómov sa striedajú s chvíľami umiernenia. Týmto ďakujeme aj personálu Žiarskej chaty za trpezlivosť a ochotu. Išli sme tam s malou dušičkou, či dosiahneme akú takú symbiózu a myslím, že nás tu privítajú aj nabudúce.

Tento event bol špecifický tým, že naším najväčším cieľom bolo dostať sa na chatu a potom už “len tak” byť. Na horách, v súznení s prírodou, v resete od civilizácie (väčšina z nás nechytala signál ani wi-fi, ach aký to raj na zemi!). Nejdem tu rozpisovať podrobný program dní, lebo ten sme si tvorili rôznorodo. Aj tak ho tvorilo hlavne nekonečné obliekanie a vyzliekanie detí. Dookola. Spomeniem chvíľe, ktoré sa mi uchovali v pamäti a určite nielen mňa hrejú pri srdci.

Prvý úvodný večer sa nesie v kreatívnom duchu. Keď sa stíši jačiace inferno, dostanú všetky deti diplomy za výstup a handmade nahrievacie vrecúška, ktoré sme s Dankou šili doma popri balení sa, haha. Bombové pečiatky Outdoormamas aj Žiarskej chaty lietajú vzduchom, za nimi v závese vrecúška, atrament je všade, ale čo nespravíte pre to, aby deti aspoň pol hodinu sedeli za stolom 😀

Druhý deň je katalógové počasie, hory sú nám naklonené. Slnko, bezvetrie. Žiarska chata je začiatokom doobedia položená v tieni, tak sa rozdeľujeme na dve úderky, hľadajúce slnko. Prvá úderka ide za slnkom s bobami smerom dole, druhá úderka ide za slnkom s bobami smerom hore. Nakoniec to ale vyzerá tak, že matky s deťmi sú roztrúsené po celej doline. Pre okoloidúcich skialpinistov je to ako zjavenie, ale väčšina nám fandí. “Šlapem si na Žiarske sedlo a celý čas stretám len samé deti a žiadnych skialpinistov!” vraví nám jeden so smiechom. Kúsok pod rozdvojkou na Smutné a Žiarskej sedlo si užívame náš horský kúsok raja. Deti sa hrajú v snehu, my kecáme na slnku a nasávame energiu do každej bunky v tele. Na horách je človek bližšie k nebu – a je to pravda, nech si už pod tým nebom predstavíte čo chcete. Na horách cítite bázeň, pokoru a pokoj.

Začína sa zdvíhať vietor a je čas bežať dole. Nie kvôli vetru, ale čaká nás prednáška o bezpečnom pohybe v zimných horách od horského záchranára z HZS. Deti aj nás zaujímajú hlavne lavíny, okrem teórie spoznávajú lavínovú sondu, skúšajú lopatku. Dokonca aj lavínový batoh si odpálime. Týmto ďakujeme príslušníkovi HZS okrem odbornosti, aj za trpezlivosť. Lebo o lavínach asi ešte pri toľkých váľajúcich, kričiacich, dojčiacich sa, spiacich a neviem akých deťoch, neprednášal 😀 (tie poďakovania za trpezlivosť sa nám tu postupne zbierajú haha).

Tretí deň síce slnko svieti, ale vietor duje a malkáči sa netvária veľmi nadšene. Tak ho zasvätíme bobovaniu a lopatovaniu a motáme sa na ceste pod chatou a okolo chaty. Vzdorujeme vetru a dávame si expresný piknik. K večeru sa už silný vietor mení na menšiu víchricu, ale niektorí velkáči zanovito odolávajú poveternostným podmienkam a bujaro sa hrajú na perníkovú chalúpku s ježibabou a “zlými” detičkami v snehovom bunkri pod chatou. Do chaty prichádzajú až celkom k večeru.

V druhej polovici pobytu sa deti už s chatou verne zžili, ani večerné zaplnenie chaty skialpinistami nenaruší túto vzájomnú symbiózu. Niekto spí, niekto večeria, decká sa naháňajú okolo skialpinistov, hulákajú, smejú sa, niekto sa hrá, rozhadzuje šachové figúrky, bije sa o hračky, niekto si číta, niekto umýva riťky, a niekto vŕta do vibramky a fixuje odpadnutú podrážku (tu som naozaj ocenila prítomnosť outdoortata na akcii).

Všetci turisti, skialpinisti i dokonca horskáči nám fandia, a všetci sa pýtajú kto sme čo sme. Slovami: “Prídem na Žiarsku chatu a tu detská škôlka …. že kde to som?” 😀

Večer, keď padne úplná tma, opäť obliekame deti, toť radosť do mokrých vecí, ale túžbu po zážitkoch nezastavíš – a ideme pozerať hviezdy. Tu sa nám o program postará outdoortata, ktorý sa okrem opravy vibrám vyzná aj do hviezd a s laserovým ukazovátkom nám porozpráva o všetkých hviezdach, ktoré sú nad nami. A že ich je veľa! Tých hviezd, ktoré uvidíte v noci v horách! Krása!

Štvtý deň sa nám odchádza ťažko. A nie je to len (zase) ukážkovým počasím. S chatou a horami sa nezžili len deti, ale aj my, mamy. Užívali sme si tento čas bez signálu, stratené v horskom časopriestore, kde sme sa starali len o základné životné potreby ako jedlo, oblečenie, dýchanie. Odstrihnuté od mobility, online sveta a spoločnosti. Každovečerné rozhovory pri odposluchoch a svišťovke, doprevádzané slzami od smiechu. Zdieľanie starostí aj radostí, sem tam aj detí, gatiek, mačiek (tých železných) a bobov.

Ďakujeme vám, statočné outdoormamy, že ste sa odhodlali a išli s nami! Niektoré ste už skúsené horalky, pre niektoré to bola premiéra na horskej chate s deťmi. O tom je OUTDOORMAMAS, aby sme sa motivovali, inšpirovali, spoznávali podobne zmýšľajúce parťáčky. Vznikli nové známosti a priateľstvá, v dospelom aj v detskom svete.

Ďakujeme horám, že nás prijali a bezpečne previedli počas týchto štyroch dní. A ďakujeme vám i nám, že sme ❤️

Kati a Dana

Reakcie outdoormám po akcii:

” Ďakujem babám z outdoormamas, že mi umožňujú plniť si sny, ktoré nemám odvahu si splniť sama. Všetky doterajšie akcie boli skvelé, vydarené, aj keď každá úplne iná. Vždy som sa vrátila domov plná zážitkov a pozitívnych emócií. Ďakujem 😘 ” Monika

“Absolvovali sme s babami Žiarsku chatu a dosť neplánovane 😀 Ale nakoniec to bola úplne najviac najlepšia náhoda/výzva vesmíru aká sa mne a 17m Ďurimu mohla prihodiť. Ďakujeme krásne za možnosť užiť si hory detskými a materskými očami a uniknúť stereotypu mesta  ❤️” Veronika

“Konecne sa podarilo stretnut a spoznat osobne 🙂 dakujeme a tesime sa na dalsiu akciu, asi najskor az v lete 😋” Jana

Chceš originálne tričko Vysokých Tatier od Outdoormamas?- už nie je, PREDPREDAJ SKONČIL -> ale hybaj pozrieť čo všetko iné tam je 😉

pozri náš e-shop

Kúp si originálne veci a buď Outdoormamas POSITIVE 

Sledujte outdoormamácke novinky:

>>> Ďalšie zaujímavé miesta, lokality, výlety, recenzie na super veci a reporty z našich eventov, vychytávky a nápady na dobré zbalenie sa deťmi, a veľa ďalších praktických informácií k materiálom a veciam, ku kozmetike, lekárničke či ako zbaliť jedlo pre deti, sme spracovali v ďalších článkoch. Chceš vedieť kedy budeme robiť spoločné výlety a eventy, a či vyšiel nový článok s tipmi ako na to alebo kam? Prihlás sa do info newslettra a my ti ich pošleme 🙂 . (Zaručujeme sa, že ťa nebudeme spamovať mailami, nemáme na to totiž čas 😉 )

Ďalšie naše aktivity nájdeš v časti Čo robíme

2 thoughts on “Outdoormamas akcia vol.3 – Žiarska chata

  1. Dievčatá, fantastické! Veľký obdiv pre Vás, keď všade okolo počúvame, že na jedno dieťa treba 4 dospelých, tablety, mobily atď. Krásne sa to čítalo. Držím Vám palce.

    1. Ahoj Dušan, ďakujeme! Áno, väčšinou si stačí prekročiť hranice nášho navyknutého komfortu, a už sa dejú veci 😊

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *