Vysoké Tatry s deťmi – prechod z chaty na chatu

Vysoké Tatry s deťmi “expedičným” štýlom, po vlastných nohách? Áno, dá sa to. A užijú si to nielen rodičia, ale aj ich potomkovia. Keď nám kamarát navrhol, či sa k nim nepridáme na viacdenný prechod Tatier z chaty na chatu, neváhali sme ani sekundu. Náš plán bolo prejsť s deťmi, aj s prespatím, cez nasledovné chaty: Plesnivec, chata pri Zelenom Plese, Zamkovského chata a ako čerešnička na záver Téryho chata. Chaty sme si pre istotu pár týždňov dopredu zarezervovali (spať pod stolom v jedálni je sranda, keď si sám za seba, ale spať pod stolom s dvoma deťmi…) a s malou dušičkou sme sledovali vývoj počasia, ktoré bolo podľa predpovedí všetko, len nie ideálne. Čo však aj čakať v júni.

Deň pred odchodom mužská časť posádky váhala, či vôbec ísť. Každý deň hlásili dážď aj búrky. Chápem ich, cítili leviu zodpovednosť za svoje rodiny 🙂 Moja tatranská spojka, Miška z Leharo Camping ma však uistila, že napriek predpovediam je vysoká pravdepodobnosť, že aspoň doobedia nám nebude pršať. Dali sme na radu domácich a v zložení 4 dospelí a 5 detí (2.5r, 5r, 5 a 3/4r, 8r 10r) sme vyrazili na naše rodinné tatranské dobrodružstvo.

Deň 1. Presun na chatu Plesnivec

Prvý deň bol presunovým dňom. Na chatu Plesnivec (1290 m n.m.) v Belianských Tatrách sme sa v poobedných hodinách presunuli z Kežmarských Žľabov. Viete to ísť aj o niečo kratšou trasou po zelenej značke z Tatranskej Kotliny (čo je podľa mňa aj krajšia cesta). Sem tam nám mierne pršalo, ale bolo teplo a deti si užívali bohatú flóru po ceste hore. Rôznorodých kvetov tam bolo neúrekom. Vďaka nedávnym dažďom sme aj uvideli, prečo sa táto dolina nazýva Dolina siedmych prameňov – rozvodnených vodopádikov bolo ku koncu naozaj veľa.

Chata Plesnivec je ideálnym cieľom pre rodiny s deťmi na príjemný jednodňový výlet v Tatrách. Pre nás bola zase príjemnou štartovacou dráhou. Prišli sme tam k večeru, nad nami viseli ťažké mračná, posledné metre sme sa už báli, že nás zleje. Ale šťastie nám prialo a padlo len pár kvapiek. Ako všade v Tatrách, aj tu bolo ešte cítiť “po-koronové” obdobie – poloprázdne turistické chodníky aj chaty. Na Plesnivci sme boli v podstate sami, len naše dve rodiny, chatár a personál. Neskutočne milí a ochotní ľudia, ktorí mali trpezlivosť aj s piatimi zjašenými deťmi, hrajúcimi sa do tmy vonku na medvede.

Trasa prvého dňa:

Prešli sme 5.2km, nastúpali 460 m a trvalo nám to aj s prestávkami približne 2.5 hodiny.

Deň 2. Plesnivec – chata pri Zelenom Plese

Ráno sme ako prvé sledovali radar a predpovede počasia. Podľa všetkého malo doobeda pršať, tak sme si povedali, že lepšie zmoknúť skôr ako neskôr. O 8:00 ráno sme boli zbalení, naraňajkovaní a nachystaní vyraziť. Hory nám priali, zase padal sem-tam len jemný príjemný dážď, na ktorý nepotrebujete ani pršiplášť.

Trasa z chaty Plesnivec na chatu pri Zelenom Plese je veľmi príjemná a vhodná aj pre menšie deti. Samozrejme, nájde sa pár úsekov, kde ich treba držať za ruku alebo niesť (hovorím o našej 2.5 ročnej), ale veľkú časť vedia nadšení malkáči prejsť aj sami. Ani sme sa nenazdali a otvoril sa nám výhľad na tatranské štíty nad Dolinou Zeleného Plesa. Boli zahalené v oblakoch, ale o to boli magickejšie.

Cestou sme si spravili dlhšiu prestávku pri Veľkom Bielom plese a tiež krátku zachádzku do Kopského sedla, poobdivovať Belianske Tatry. Trasa z Veľkého Bieleho plesa k chate pri Zelenom plese bola v celom dnešnom úseku pre našu malkáčku najzložitejšia, typické tatranské veľké kamene. Tak som ju prehovorila a šupla do nosiča. Našťastie. Minútu po tom, čo sme prišli na chatu, začalo liať. Skorý ranný štart sa nám vyplatil.

Chatu pri Zelenom plese v nadmorskej výške 1551 m vám asi nemusím predstavovať. Je to tatranská klasika. Svoje čaro má vždy a deti ju vyhlásili za najkrajšiu chatu celého výletu. Pravda, nonstop pohľad na Zelené pleso, s impozantnou severnou stenou Malého Kežmarského štítu, sa im asi vryl do pamäte.

Aj tu sme si užili na tatranské pomery posledných rokov nezvyklé prázdno. V pozitívnom slova zmysle. Po daždi väčšina turistov odišla smer Biela voda a my sme na chate ešte s jednou partiou horolezcov ostali sami. Ticho, pokoj, transcendentálno. Deti sa už nehrali na medvede ako noc predtým, ale kľudne si kreslili a my sme zaľahli s nimi o 9tej večer 😀

Trasa druhého dňa:

Prešli sme 6.4km, nastúpali 440 m a trvalo nám to aj s prestávkami a zachádzkou do Kopského sedla približne 4 hodiny. (pozn.: Kopské sedlo bolo ďalších 170 výškových metrov a 1.3 km navyše).

Deň 3. Chata pri Zelenom Plese – Zamkovského chata

Tento deň nás čakal najnáročnejší prechod. Aj dĺžkou aj technicky. Sú dve možnosti ako prejsť zo Zeleného plesa na Skalnaté pleso, odkiaľ sa už tatranskou magistrálou dostanete na Zamkovského chatu.

Prvá možnosť je ísť Veľkú Svišťovku (2037 m n.m.), kde vás čakajú reťaze, môžu sa vyskytnúť snehové políčka a nekonečné, miestami strmšie cik-caky. Druhá možnosť je ísť z chaty pri Zelenom Plese “dole” Dolinou Bielej vody a okolo Malej Svišťovky (1558 m n.m.) prejsť na Skalnaté pleso, kde sa už napojíte na magistrálu. Táto trasa je dlhšia, ale z nášho pohľadu bezpečnejšia. V prípade dažďa, či horšej viditeľnosti by sme určite s deťmi išli ňou.

V noci sa však vypršalo, ráno nás zastihlo slnko a čistá obloha, tak rozhodnutie padlo jasné – ideme cez Veľkú Svišťovku. Aj tu sme dali skorý budíček a chatu na Zelenom plese opúšťali už o 8:00 ráno. Čakalo nás pár snehových políčok. Až na jedno prešli deti bez problémov všetky samé, bez našej pomoci. Pri poslednom už kvôli strmosti svahu bolo bezpečnejšie ich mierne istiť, resp. držať za ruku. No a potom prišli reťaze. To bol highlight dňa. Decká to fakt bavilo, aj keď mali rešpekt. Moja Adelka mi na chrbte kopala do slabín a kričala “Sama, sama!”. Samozrejme mala smolu 😀 Na chrbte musela vydržať až po vrchol. Ale zvládla to ona aj ja. Výstup na Veľkú Svišťovku nám trval niečo málo cez 2 hodiny.

Ak by sa chcel niekto inšpirovať – musím poznamenať, že Veľká Svišťovka zo Zeleného plesa s deťmi nie je ľahká trasa. Obe 5-ročné deti tu napríklad nedostali “voľný rozchod”. Každé išlo s jedným rodičom, ktorý mu v exponovanejších úsekoch pomohol, alebo aspoň naňho dával pozor. Výstup sme si však užili všetci, na vrchole eufória, krátka prestávka na horalku a výhľady a poďho sa trmácať cez nekonečné skalné polia na Skalnaté pleso. Tu som musela našu 2.5 ročnú turistku tiež niesť. Napriek jej snahám ísť “peši”, po chvíli usúdila, že jej na maminom chrbte predsa len bude lepšie.

Na Skalnatom plese sme mali chvíľkový stret s civilizáciou, prítomnosť lanovky tu je cítiť všade. No…oproti prázdnym chodníkom z predošlých dní, tu bolo ľudí trochu viac. Decká sa zahrali na ihrisku, aby zase nevládali príliš. A trmácali sme sa ďalej tatranskou magistrálou až na Zamkovského chatu. Deti vymysleli aj básničku, na otázku okoloidúcich, či idú z lanovky, hrdo odpovedali “Nejdeme z lanovky, ale zo Svišťovky!”. Hrdé boli ony, hrdí sme boli aj my.

Spätne konštatujem, že takéto dlhé, nekonečné monotematické úseky sú pre nás s deťmi náročnejšie ako strmé výšľapy. Hlavne keď slnko pečie, vy dostávate každé dve minúty otázku “kedy tam už budeme” a posúvate sa rýchlosťou slimáka, lebo už po niekoľkých hodinách šľapania opadáva morál a tým pádom aj energia. Po x-tej zákrute a x-tej otázke sme ale konečne prišli na Zamkovského chatu (1475 m n.m.), kde zrazu deti našli stratenú energiu, hrali sa v potoku a pozorovali nosičov.

Trasa tretieho dňa:

Prešli sme 8.3km, nastúpali 615 m smerom hore a zostúpili 705m smerom dole. Celkovo nám to aj s hodinovou prestávkou na Skalnatom plese trvalo 6.5 hodiny.

Deň 4. Zamkovského chata – Téryho chata

Štvrtý deň sme sa s našimi spolupútnikmi rozlúčili. Oni schádzali dole a my sme využili už nachodené výškove metre a vybrali sme sa na Téryho chatu. Deň predtým som ešte volala na chatu, ohľadom aktuálnych podmienok, ale uistili ma, že sneh sa už roztopil (2 týždne dozadu ho tam bolo podstatne viac) a treba prejsť len cez dve snehové polia.

Predpoveď počasia hlásila od skorého obeda dážď a búrky, tak sme sa zbytočne nezdržiavali. Zamku sme opúšťali 8:30 ráno. Prvú hodinu išla po vlastných aj najmladšia účastníčka zájazdu, poskakovanie po tatranských kameňoch sa jej zapáčilo. Tým pádom bol náš postup mierne pomalší a mne prvý krát napadlo, prečo sa táto dolina volá Malá STUDENÁ dolina 😀 Prvú časť od potoka naozaj vanie veľmi studený závan. Vždy som tade len prefrčala, ale až teraz som mala pri pomalej chôdzi čas kontemplovať.

Cesta na Térynku bola luxusná. Žiadny ľudia, obchádzali sme sa len s nosičmi, staršia dcéra šľapala ako drak. S prehľadom zvládala aj veľké kamene. Darmo, 4 dni v Tatrách ju už vytrénovali. Ako vraveli z chaty, križovali sme len dve snehové polia. Prvé pod vodopádom, kde išla za ruku, druhé pod Malým Hangom, kde mohla ísť bezpečne sama. Zvyšok cesty bol suchý, až na jedno preskočenie/prebrodenie potoku. Tatry v júny sú iné, ako Tatry v auguste. Ešte tu vnímať dozvuky zimy, a topiaci sa sneh…

Ani sme sa nenazdali a boli sme na Téryho chate (2015 m n.m.). Ešte nebol ani obed, my celý deň pred sebou, tak sme to zobrali horským wellness štýlom. Hodinka vyhrievania sa slnku na kameňoch pred chatou a sledovanie tmavých búrkových oblakov pod nami. (Deň nato sme sa dozvedeli, že dole bol poriadny dážď. Holt, dobre je hore 🙂 Potom máčanie nôh v plese, bosá chôdza po tatranskej žule a znova vyhrievanie sa. Keďže deti sa už chceli len motať v chate alebo jej okolí, dopriali sme im to. Veď si zaslúžili.

Mimochodom aj na Téryho chate sme mohli (asi najmä vďaka po-koronovému obdobiu) byť sami na izbe, tak ako vo všetkých predošlých chatách. To je na horských chatách väčšinou vzácnosť. Tu sme dostali slávnu izbu za červenými dverami, kompletne polepenými nálepkami. Hodinu som sa s deťmi na tých nálepkách zabavila. A už sa neviem dočkať, kedy tam vycapíme aj našu Outdoormamas nálepku 😉 No a decká boli nadšené aj zo slávnych 3-poschodových postelí. Úprimne, toto som nevidela ani ja zatiaľ nikde inde. Mohli sme si ich spojiť (za čo ďakujeme neuveriteľne ochotnému personálu) a vytvoriť si dve poschodové letiská.

Trasa štvrtého dňa:

Prešli sme 3.6 km, nastúpali 575 výškových metrov a z chaty na chatu nám to trvalo 2 hod 15min.

Deň 5. Zostup z Téryho chaty – Starý Smokovec

Úprimne, ak by Priečne sedlo nebolo pod snehom, asi by sme seriózne uvažovali, predĺžiť si našu tour de chatas ešte o Zbojnícku chatu. Čím dlhšie sme na horách boli, tým viac sme sa s nimi zžili a tým menej sa nám chcelo ísť dole, do civilizácie. V najlepšom však treba skončiť 🙂

Cesta z Téryho chaty dole bola už malina. Bola som síce zvedavá ako naša skoro 6-ročná horalka zvládne väčšie kamene smerom pri zostupe, ale zase ma pozitívne prekvapila. Síce skonštatovala, že cesta hore bola ľahšia ako cesta dole, ale tak to ona hodnotí vždy. Mladšia vydržala v nosiči až po Zamkovského chatu, odkiaľ sme sa už jej tempom slimačili na Hrebienok. Tam sme objavili Príjemnú zónu s galériou medvedích sôch – o zábavu pre deti postarané. Chodník, ktorý viedol cez Príjemnú zónu, pokračoval po takisto príjemnom lesnom povrchu až do Starého Smokovca, k stanici pozemnej lanovky. Čo nás veľmi potešilo, pretože keď zostup, tak už poctivo 🙂

Posledný deň sme zostúpali 1085 m a prešli 8.5 km. Trvalo nám to vrátane slimačieho tempa od Zamky a štedrej prestávky na Hrebienku cca 5 hodín.

Ako sa zbaliť na túru po chatách?

Popis trasy a výletu ste si prečítali, ale možno ste zvedaví aj na praktické detaily. Ako sme sa zbalili?Koľko tričiek a párov ponožiek sme brali na hlavu? Kto niesol najťažší batoh? Atď.

Čo sa týka balenia, našťastie sme s mužom obaja minimalisti. Kedysi sme sa držali hesla “čo nemám, to nepotrebujem”. S deťmi ale treba byť pripravení na rôzne situácie. Všetko však s mierou. Náš cieľ bolo zbaliť 2 dospelých a 2 deti na 4-5 dní na horách do jedného 35L batohu (ktorý niesol náš outdoortato) + 12L batôžteka (niesla ho naša skoro 6-ročná, naplnený iba ľahkými vecami) + 14L batoha (niesla som ho ja v kombinácii s dieťaťom v ergonomickom nosiči – prečo ergonomický nosič? Pretože naše mladšie dieťa vytrvalo pestuje šport “100 spôsobov ako vyskočiť z turistického nosiča”. Ergonomický má ale v obľube, čiže v prípade tohto 5-dňového záťahu nebolo o čom).

Zbalili sme sa s prehľadom, nič nám nepraskalo vo švíkoch, menšie batohy boli často poloprázdne a zmestili sa aj také luxusnosti ako napríklad crocsy pre deti (aka prezúvky na chaty). Váhu aj objem sme však ušetrili na jedle. Zo sebou sme si “z dola” zobrali iba energetickú poživeň počas pohybu, ako tyčinky, sušené ovocie, hroznový cukor… Všetko ostatné sme riešili na chatách. Tiež sme si nemuseli so sebou niesť spacáky, keďže chaty boli poloprázdne a v každej nás čakala izba s paplónmi a posteľným prádlom.

O tom čo a ako zbaliť sa tu nebudem rozpisovať, máme o tom na blogu sériu článkov “Ako sa minimalisticky zbaliť s deťmi na hory” 😉 Musím však, ako vlastne vždy, vyzdvihnúť merino vlnu. Bez merina by sme nedokázali zobrať na celý trip dve tričká aj dva páry ponožiek na osobu a pritom mať celý čas pocit, že sme v čistom. Toto som si užívala hlavne pri deťoch. Aj keď som každý večer prala v rukách detské merino tričko od fľakov z jedla, do 1-2 hodín bolo suché. Spotené merino ponožky detto. Stačilo vyvesiť na vzduch, pri horšom odóre preprať v rukách a ráno máte ponožky ako nové. Upotená nosička a nosenec, že tričká máme viac mokré ako suché? Žiaden problém, ani prezliekať sa netreba. O 5 minút sme už v suchom…a stále v tom istom 😉

V spolupráci so skvelým e-shopom s kvalitným funkčným detským oblečením Activekids.sk sme mali možnosť intenzívne (v tomto prípade naozaj poctivých 24/7) otestovať merino tričká Devold Breeze s dlhým a krátkym rukávom. Deti boli ešte nadšenejšie ako ja. V tričkách boli non-stop, ako aj vidíte na fotkách 😀 Zbalené flísové mikiny ostali v batohu. Termoregulačné vlastnosti merina som zase zažila nielen na sebe, ale aj na mojich deťoch. Keď sa ochladilo, dcére stačilo na krátkorukávové merino natiahnuť Devold Breeze s dlhým rukávom. Podobne aj mladšia. Od rána do večera behala, či sa nosila v Devold Breeze s krátkym rukávom. Kebyže ho nemusím každý druhý večer prať od fľakov z kapustnice (lebo zas, kto by sa nestaral o takéto skvosty), aj by v ňom spala.

Dva páry ponožiek na osobu na 5 dní sme tiež prežili bez smradu len vďaka tomu, že to boli merino ponožky. Pamätám si časy, keď som sa po celodennej túre v syntetických funkčných ponožkách neodvážila vyzuť si v interiéri vibramy 😀 To sme teraz našťastie nemuseli riešiť. Funkčnosť ponožiek som už brala ako samozrejmosť, ale bonus merina – prirodzenú termoreguláciu je citíť aj v na nohách. Activekids.sk nám umožnilo otestovať aj detské funkčné merino ponožky od nórskej značky Devold a tak som si krochkala blahom nielen ja, ale aj deti. Konkrétne tieto a chystám sa z nich vyskladať detskú ponožkovú výbavu aj do každodenného života: Devold Merino detské ponožky celoročné Multi Medium a Devold Merino detské ponožky celoročné Daily Light.

Ak chcete vaše ratolesti vybaviť (nielen) merinom, Activekids.sk poskytlo naším čitateľom zľavu na nákup v ich e-shope. Stačí pri objednávke uviesť zľavový kód OUTDOORMAMAS5 (pre zľavu 5 eur pri nákupe nad 50 eur) alebo OUTDOORMAMAS10 (pre zľavu 10 eur pri nákupe nad 100 eur).

Zľava sa nedá kombinovať s inými kupónmi, vernostnými bodmi ani uplatniť na už zľavnený tovar (vo výpredaji alebo výhodných setoch)

Takto zbalení by sme mohli pokračovať po horách s deťmi aj ďalšie dva týždne. Dopĺňanie jedla a vody na chatách, vyvetranie či zapranie oblečenia podľa potreby. Po vlastných nohách. My štyria spolu, v lepších aj horších chvíľach. Nič nám nechýbalo. Ako som už spomenula, keby sa dalo, išli by sme ďalej. Ale nielen kvôli (či vďaka?) výbave. Ten pocit ľahkosti, slobody, čistého bytia, spojenia s horami. Na ten sa rýchlo zvyká. A ťažko odvyká. A nesmierne ma teší, že podobne to vnímali aj deti.

Celková bilancia výletu bolo nastúpaných 2000 výškových metrov, prejdených 33 kilometrov a nadýchané neobmedzené množstvo horského vzduchu.

Už len poďakovať horám, že nás prijali. Že sme nimi mohli bezpečne prejsť. A že sme v spojení s nimi zažili chvíle, ktoré sú ešte stále hlavnou témou kresliacich projektov naších detí. Čiže snád nezabudnuteľné.

Kati

Chceš originálne tričko Vysokých Tatier od Outdoormamas?

pozri náš e-shop

práve fičí predpredaj 😉

Sledujte outdoormamácke novinky:

>>> Ďalšie zaujímavé miesta, lokality, výlety, recenzie na super veci a reporty z našich eventov, vychytávky a nápady na dobré zbalenie sa deťmi, a veľa ďalších praktických informácií k materiálom a veciam, ku kozmetike, lekárničke či ako zbaliť jedlo pre deti, sme spracovali v ďalších článkoch. Chceš vedieť kedy budeme robiť spoločné výlety a eventy, a či vyšiel nový článok s tipmi ako na to alebo kam? Prihlás sa do info newslettra a my ti ich pošleme 🙂 . (Zaručujeme sa, že ťa nebudeme spamovať mailami, nemáme na to totiž čas 😉 )

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *